
Narodil som sa 08.09.1968 vo Veľkom Krtíši. Moji rodičia vtedy žili v obci Vinica, kde som začal navštevovať ZŠ. V roku 1975 sme sa presťahovali do Šiah, kde som už začal druhý ročník ZŠ.
V ôsmom ročníku, t.j. v roku 1983 som úspešne absolvoval prijímacie skúšky na Strednú priemyselnú školu v Leviciach, ktorú som ukončil po maturitnými skúškami v roku 1986 a znovu po úspešných prijímacích skúškach som bol prijatý na (vtedy ešte)

Stužková na SPŠ Strojníckej v Leviciach v roku 1985.Slovenskú vysokú školu technickú, Strojnícku fakultu. Počas štúdií som
bol aktívnym účastníkom Nežnej revolúcie , v roku 1989, po čom nastali mnohé závažné zmeny v našej spoločnosti. Aj naša škola sa premenovala na Slovenskú technickú univerzitu. Štúdie som ukončil v odbore Dopravná a manipulačná technika úspešnými štátnymi záverečnými skúškami.

Potom nastala realita, bol som 4 týždne bez práce, teda nezamestnaný. Prácu som si našiel v Inžiniersko-dodávateľskej organizácii KLEIN v Leviciach, kde som dostal na starosti vzduchotechniku a klimatizáciu. Bolo to veľmi zaujímavé obdobie, keď som sa strašne veľa naučil. Dostali sme zadanie od zákazníka, vypracovali sme potrebnú dokumentáciu, cenové kalkulácie, ponuky a následne ju aj realizovali. V tom období získala spoločnosť svoju najväčšiu zákazku a to vykurovanie, klimatizáciu a vzduchotechniku v jednom ruskom rekreačnom stredisku za niekoľko desiatok miliónov korún, čo boli vtedy obrovské peniaze a ja som od vedenia spoločnosti dostal dôveru a mal som pripraviť komplet vzduchotechniku. Zákazka sa komplet pripravila a odoslala ale nerealizovala.
Vtedy som sa ešte s mladou a možno nerozvážnou hlavou rozhodol odísť do štátnych služieb, ktorá bola vtedy veľmi atraktívna a stal som sa príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Je pravda, že som bol v služobnom pomere, ale v náplni práce som mal hlavne starostlivosť o výpočtovú techniku, ktorá bola v tom čase v plienkach. Táto práca ma ale dlho nenapĺňala, a prišla veľmi zaujímavá ponuka od vtedy veľmi úspešného mäsokombinátu v Rimavskej Sobote – a to viesť jednu spoločnosť, ktorá mala mať na starosti autodopravu. V tom období našu rodinu zasiahla strašná tragédia a ja som sa rozhodol zostať v Šahách a začať podnikať.

V roku 1996 som si vybral Živnostenské oprávnenie a začal som sa živiť vlastnou hlavou a rukami. Robil som obchodného zástupcu pre jednu spoločnosť, ktorá distribuovala obalový materiál a spoločne s rodinou sme sa postupne stali vlastníkmi prevádzky a neskôr aj nehnuteľnosti papiernictva v Šahách. Sortiment sme postupne rozširovali o kancelársku techniku, kopírovacie stroje a výpočtovú techniku. V roku 1998 som začal spoluprácu z jednou telekomunikačnou spoločnosťou. Táto spolupráca trvala až do roku 2012. Počas tohto obdobia sme postavili a otvorili značkovú predajňu v Štúrove a následne v Šahách. V tých časoch som zamestnával 15 ľudí. Bolo to veľmi turbulentné obdobie, kedy sme vďaka kvalitnému kolektívu v Šahanskej predajni dosahovali výborné výsledky, umiestňovali sme sa vždy na popredných miestach v hodnotení kvality a objemu predaja. Postupne som presunul svoje podnikateľské aktivity hlavne na nehnuteľnosti. V centre mesta Šiah vlastním nehnuteľnosť, ktorú sme zrekonštruovali tzv. Adlerov dvor. V tejto nehnuteľnosti vznikli možnosti pre ďalších miestnych podnikateľov.
![]() |
|
![]() |
![]() Adlerov dvor dnes. |
![]()
|
![]() Spoločných chvíľ s rodinou nebolo nikdy dosť. |